Sťažovali sme sa na uponáhľaný spôsob života, ktorým nám uniká pomedzi prsty spolu s množstvom pekných a obyčajných okamihov. Teraz sme nútení spomaliť, i keď takéto spomalenie si nik z nás určite nepredstavoval. Zábery z katastrofických filmov, o ktorých sme si mysleli, že sa nikdy nemôžu stať, sú dnes realitou. Informácie z Talianska v nás vyvolávajú strach a iba nemo čakáme, čo sa bude diať. Potešila by prechádzka bez rúška, posedenie pri dobrej káve, návšteva susedov či starých rodičov, výlet do mnohých pekných regiónov.

Veci a činnosti, ktoré sme vnímali ako samozrejmosť, dnes samozrejmé nie sú. Netrpezlivo čakáme na nové a nové informácie o počte nakazených. Zisťujeme, či sa vírus priblížil aj k nám. Chceme nejako pomôcť, no nevieme ako. Tou základnou pomocou je myslieť na ostatných a čo najmenej ich ohrozovať. 

Vzhľadom na moje možnosti a po rozhovoroch s bratom, ktorý je policajtom, som zistil, že môžem pomôcť aj inak. Množstvo lekárov, sestričiek, zdravotníkov či záchranárov, hasičov i policajtov rieši v týchto dňoch dilemu. Čo ak sa dostanú do kontaktu s ľuďmi nakazenými koronavírusom COVID-19. Ako ochrániť svoju rodinu? A tu som našiel priestor na môj malý príspevok v boji so zákerným vírusom. Mám malý penzión, ktorý je momentálne, pochopiteľne, prázdny. Všetky rezervácie boli vzhľadom na súčasnú situáciu zrušené. Z ekonomického hľadiska je to pre malého podnikateľa tragédia. Biznis však v takejto situácii musí ísť bokom. Zdravie je prvoradé. Pokiaľ si nepomôžeme a spoločne neporazíme neviditeľného nepriateľa, budú nám zbytočné peniaze a majetky.Všetky dostupné ubytovacie kapacity ponúkam zadarmo tým, ktorí nás zachraňujú a chcú chrániť svoje rodiny. Bude to trvať dva týždne? Mesiac? Tri mesiace? To nevie nik. Z finančných problémov sa zotaviť môžeme, máme zdravé ruky. Zo zdravotných problémov sa ale zotaviť momentálne nemusíme. Držme si palce a pomáhajme si navzájom. Každý, ako vie. Spolu to zvládneme.